Kunovice 2016 - MSR ml.žiakov 2016

05.07.2016 14:35

Príbeh Marcela Krajča na ultramaratóne - Štefánik trail 2016

Ahojte,

v prvom rade chcem všetkým poďakovať, asi by som to bez vašej pomoci nezvládol. Ďakujem za Mariánove rady a dopravu (Marián vypil som cca 15l). Za Robovu a Romanovu podporu na Pezinskej Babe. Za Tomášovu podporu na Devíne, za Paľove rady a hlavne môjmu pacerovi Mariánovi, na ktorého som bol už ku koncu možno aj zlý, čo ma mrzí. Tiež ďakujem za všetko čo ste mi poradili. Skutočne som sa snažil využiť každej rady a skúsenosti.

Zhrniem to v bodoch

Príprava:

Skoro žiadna. Mesiac pred Štefánikom som mal nabehaných max 30km a mesiac pred tým to nebolo určite viac. Bolo mi jasné, že to bude problém, ale mal som ciel, ktorý som chcel dosiahnuť.

Organizácia:

Nedokážem si predstaviť lepšie zorganizované  preteky ako Štefánik. Venovalo sa nám veľmi veľa dobrovoľníkov, ktorí boli nesmierne ochotní a milí. Nechápem, kde nazbierali toľko milých a ochotných ľudí.

Moje technické zabezpečenie:

Niesol som 4kg batožiny. Super skladací pohárik, ktorý som zabudol na prvej občerstvovačke, čelovku, ktorá prestala svietiť po desiatich minútach a trailové tenisky, v ktorých som si vyrobil otlaky po celých chodidlách.

Beh:

Moja taktika bola nebežať do kopcov. Časovo sa na tom veľmi nezíska a stojí to veľké množstvo energie. Túto techniku mali všetci ultramaratónci, takže som nič prevratné nevymyslel. Trasa Buková – Dobrá voda bola rozprávka. Táto trať nebola blatová a pomerne nenáročná, ale to väčšina z vás vie. Rozprávali sme sa medzi sebou, srandovali, skrátka pohodička. Na dobrej vode som dolial vodu, napil sa a niečo zjedol. Zdržal som sa max 5 až 10 minút, ktoré som potreboval na zbalenie batohu.

Výbehom z Dobrej vody pohoda rýchlo skončila. Za dedinou sa ide po polnej ceste, ktorá bola hodne blatová. To však nebolo nič oproti tomu čo čakalo v lese. Boli tam úseky, kde sme sa brodili 30 cm v blate, ktoré sa nedali obísť. Problém bol hlavne pri zbehoch, kde sa ťažko držala rovnováha a vôbec sa nedalo zastaviť. Blato skončilo, na asfalte z nás opadalo a prišiel štrk. To bolo ešte horšie. S kamienkami v topánkach sa bežať dá, ani nohám to veľmi neprospieva. Nechcel som zastaviť, tak som kamienky ignoroval. Prišiel však ďalší, vážnejší problém. Moja parádna čelovka, do ktorej som v deň štartu kúpil rezervné baterky za 18€, prestala po  desiatich minútach svietiť. Snažil som sa ju počas behu opravovať, rôznym klepaním, ťahaním za kábliky. Trochu to pomohlo, ale potom zhasla úplne. Mal som zo sebou ešte malú baterku do ruky, čo však nebolo úplne ideálne. Takáto baterka svieti pod nohy, ale nevidíte čo máte pred hlavou. Na Zárubách som prišiel skoro o oko, ale dobre to dopadlo, takže som bežal ďalej. Tým že som musel držať  v ruke baterku a svietiť si pod nohy strácal som na skalách rovnováhu čo ma spomaľovalo a znervózňovalo. Tie skaly sa veľmi šmýkali, asi to bolo tým, že bolo mokro a bežecké topánky nie sú ideálne na skaly. Veľmi som sa tešil na Bukovú, kde som v prvom rade vymenil čelovku a vytriasol z tenisiek a ponožiek kamienky. Asi som už mal otlaky, začali ma bolieť chodidlá, ale to bol detail a nevenoval som mu pozornosť. Nabral som vodu, najedol sa a bežal ďalej.

Na trase Buková Sološnica sa bežalo zo začiatku super, mal som najlepšiu čelovku od Petzl, ktorú mi zapožičal sponzor a kamarát organizátorov pretekov a v topánkach som nemal kamienky. Na tejto etape som sa zoznámil s dvomi chalanmi, s ktorými som bežal až po poslednú etapu. Po čase som však zase nazbieral kamienky do topánok a tešil som sa na Sološnicu, kde ich vytrasiem. Niekde na tejto etape sa začali problémy so šľachami medzi kolenami a lýtkami. Mal som tu aj pád pri zbehu z Vápenej, ale nebolo to nič vážne. V Sološnici sme sa občerstvili, všetci sme sa pokúsili isť na záchod, ale ako mne tak i mojím spolu bežcom sa to veľmi nepodarilo.

Čakala nás asi najťažšia etapa Sološnica Baba. Ono každá je náročná, ale táto má veľa stúpania, klesania a je dlhá. Všetko išlo ako hodinky. Do kopcov sme išli rýchlou chôdzou po rovine sme bežali, ale kvôli mojim šľachám som niektoré zbehy musel začať kráčať. Na Babe ma prekvapil Robo a Roman, ktorí ma prišli pozrieť. Skutočne ma to veľmi potešilo a povzbudilo, ďakujem. Klasicky ako na každej občerstvovačke som doplnil tekutiny do batohu, najedol napil a hlavne vysypal kamienky z topánok. Tu už bolo svetlo, tak som mohol vidieť pľuzgiere, ktoré sa mi urobili na chodidlách.

Z baby som vybehol s mojimi spolu bežcami. Pridal sa k nám aj ich pacer, ktorý bol super. Dával pozor na cestu a vždy sa držal toho posledného, čo som bol ja. Prvých 20 km od Baby bolo všetko v pohode. Moje telo išlo ako strojček na baterky. Tie baterky sa však vybili asi 7km pred Kamzíkom. Častejšie som išiel do kroku a nakoniec som už len kráčal rýchlou chôdzou. Asi 2km pred Kamzíkom som sa stretol s mojím pacerom Mariánom, ktorý mi išiel na proti, lebo som meškal. Opisoval mi trať po Kamzík a upozorňoval ma na kopec pod lanovkou. Tento kopec bol môj Everest. Bol to môj najnáročnejší výstup na kopec, asi by sa skôr hodilo slovo kopček, aký som kedy absolvoval.

Na tejto občerstovačke som dobre nevyzeral. Zdržal som sa tu asi hodinu. Ochotní dobrovolníci mi ošetrili otlaky, prezul som sa do cestných topánok, na čo som sa tešil, prečkali sme dážď a vyrazil som z mojím pacerom na Devín.

Prvá polovica etapy ubiehala v pohode, bola väčšinou po meste. Zo začiatku som bežal, no potom som viac a viac išiel do kroku. Moje telo fungovalo ako strojček na baterky, ale tie batery sa už nedarilo dobre nabíjať. Vydržali nabité len krátko. Prechod cez Kobylu bol nekonečný. Dolu pod kopcom ma čakal Tomáš Zavadil, ktorý ma vyhecoval tak, že som sa znovu rozbehol a utekal skoro 2km na občerstvovačku. Na každej občerstvovačke som sa tešil na jedlo a pitie. Tu som jedol a pil nasilu. Telo sa so mnou prestalo kamarátiť. Hlava však zavelila a išli sme ďalej. Najväčší problém bol postaviť sa. To sa po veľkej námahe podarilo. Teraz nastal ďalší problém presvedčiť nohy aby kráčali, to sa podarilo. Nútil som nohy, aby sa rozbehli, ale to sa už nepodarilo. Pri každom kroku som cítil neskutočnú bolesť. Boleli ma chodidlá od otlakov, boleli ma stehná od svalovice, ale najhoršie boli na tom šlachy pod kolenami. Tá bolesť mi nedovolila sa rozbehnúť, skrátka už to nešlo. Prinútil som sa k rýchlej chôdzi, čo som vydržal až do cieľa. Prestal som rozprávať. Na otázky pacera som odpovedal len hmm. V diaľke som videl most SNP, potom Starý most, za ktorým bol ciel. Nemyslel som na nič, len na to doraziť do cieľa. Hlúpych 100 metrov bola neskutočná vzdialenosť. Celé preteky som mal pred očami jediný obraz a to posledných 50 metrov pred Euroveou. Bol som tu. Z posledných síl som sa rozbehol a utekal do cieľa.

Pocity:

Prvú polovicu som si užíval. Rozhádzala ma pokazená čelovka a otlaky, ale to sa dalo zvládnuť. 40 km pred cieľom to bolo trápenie a bolesť, ale hlava bola silnejšia ako telo. Po dobehnutí do cieľa to boli pocity jedným slovom zmiešané. Niektorí z vás poznajú pocit, keď dobehnete maratón. Tieto boli iné. Prvý krát som, plakal keď som dobehol do cieľa. Bolo mi to nepríjemné, ale na iné som sa nezmohol. Bol som šťastný.

Stav po behu:

Zlý. Nemôžem chodiť, posadiť sa, postaviť sa. V noci som mal teplotu a mám ju asi aj teraz. Tušil som, že to dopadne zle, ale toto som nečakal. Janko Jarábek mi vybavil dobrého maséra, ale aby mi pomohol, by musel byť kúzelník. Zničil som si nohy a nejaký čas bude trvať, kým sa dajú do poriadku. Neboli pripravené na takú záťaž. Pripraviť sa dajú len behaním ale na to tento rok nemám čas.

Na záver však musím najviac poďakovať mojej Marcelke, ktorá ma trpezlivo čakala v ciely, doviezla si ma domov a pekne sa o mňa stará. Momentálne som ako nevládny starec.

Vzdialenosť 144km, čas 27:31, váha 68kg. Dobehlo 101 bežcov, 53 bežcov to vzdalo.

Marcel

 

MSR 2016 mladších žiakov

18.6. 2016 - Atletický štadión Nové Zámky - ročníky 2003-2004

Lucka Režnáková (2004) 150m - 21,58 OR - 10.miesto, 600m - 1:56,38 OR - 7.miesto, štafeta 4x60m - 10.miesto

Klárka Žaludová (2003) loptička - 46,80m OR - 6.miesto, 300m - 56,84 - 55.miesto

Sabinka Poláčková (2003) skok do diaľky - 395cm - 21.miesto, 60m prekážky - 12,65 - nepostúpila do finále, štafeta 4x60m - 24.miesto

Adam Zubák (2004) 150m - 23,32 - 24.miesto, 1000m - 3:18,47 - 4.miesto, štafeta 4x60m - 9.miesto

Aďka Vašková (2005) 600m - 1:59,39 OR - 11.miesto, 9,47 - nepostúpila do finále, štafeta 4x60m - 24.miesto

Miška Koptáková (2005) 300m - 53,35 - 49.miesto, 60m - 9,89 - nepostúpila do finále, štafeta 4x60m - 24.miesto

Gratulujeme!!!

 

Běh o pohár města Kunovice a EPS 2016

Sobota 18.6. 2016 v Kunoviciach pokračoval MSBP 2016. Ženy bežali 3,4km a muži 6,8km.

Stano Nemček - 7.miesto muži 40r., Štefan Rybanský - 16.miesto muži 40r., Blažka Kocúriková - 1.miesto ženy 45r. (3.ženy abs.por.), Denisa Rybanská - 8.miesto ženy 35r.. Na 3.mieste v štafete 4 x 350m sa umiestnil tým ŠK Jablonica v zložení Kocúriková, Rybanská, Nemček, Rybanský.

V detských kategóriách bežala iba Tamarka Svatíková - 5.miesto.